Slimák , slimák vystrč rožky…. Kto by nepoznal známu detskú riekanku ! Kto by nemal v ruke slimáka v ulite a nespieval mu pesničku ! Vždy nás udivoval ten dokonalý výtvor prírody – zvieratko vo vlastnom domčeku.
 
Mám pocit, že práve slimák inšpiroval aj výrobcov „ karavánov.“   Všetci sme totiž v detstve závideli slimákovi jeho domček. V rozprávkach často s dokreslenými oknami na ulite so záclonami a kvietkami v okne, či postieľkou  vo vnútri domčeka.
V skutočnosti sa nič také dnu nedeje, ale detská predstavivosť je veruže nekonečná.
Hodiny som sa dokázala ako dieťa hrať s dvojicou slimáčikov , ktorých som pomenovala  Baka a Mak netušiac, že slimáky nemajú pohlavia.
Slečne Bake som vodovými farbami namaľovala domček na rúžovo a Makovi na modro.
Kŕmila som ich mladučkými listami púpavy a vytvorila som pre nich domček zo škatule od topánok.
S postieľkami, stoličkami, stolom. Moje slimáky teda bývali v domčeku a v ešte jednom domčeku. Tvorili akoby „matriošku“.
Jedného dňa som im urobila aj dvere- nech môžu chodiť na prechádzku do záhrady.
Zle- nedobre ! Z prechádzky sa už nevrátili a ja som smutná celé dni hľadala mojich kamarátov. Nikdy som ich ale nenašla.
Nezdieľali asi  rovnaký názor na ich nové bývanie ako ja a opustili ma.

• Aj ten najlepší úmysel môže byť nepochopený a nedocenený!

 
 Ponaučenie na celý život . Už som nikdy viac nevytvárala umelý domček pre zvieratka voľne žijúce v prírode.
Viem., že matka príroda to celkom isto zariadila lepšie ako ja.
Moja láska k zvieratám pretrvala dodnes. S oveľa väčším zmyslom pre ich slobodu ako voľakedy.
K tomu vediem aj svoje deti. K ochrane prírody ako takej . Túto historku so slimákmi veru dobre poznajú a pri zhliadnutí každého jedného slimáka v tráve sa ma nezabudnú opýtať : Je to MAK? Je to BAKA ?
Pousmejem sa  nad svojou detskou hlúposťou  !